Fatamorgána Ivana Weissa

Autor: František Vážan | 14.11.2011 o 16:12 | (upravené 14.11.2011 o 18:09) Karma článku: 5,22 | Prečítané:  988x

Dnes som si prečítal blog o tom, ako volebný zákon porušuje samotnú ústavu. Takže teda najprv k právnemu meritu veci, a potom k obhajobe samotného volebného systému.

Najprv k elementárnej interpretácií práva, aby sme predišli zbytočným výkladom – Ústavný súd sa zaoberal podaním skupiny 35 poslancov NR SR, ktorí argumentovali tým, že nižšia klauzula pre koalície ich zvýhodňuje na úkor politických strán, ktoré sa uchádzajú o podporu ako samostatný subjekt. Toto je síce úplne opačný názor, ako zastáva právnik Weiss, tento nález nám však v mnohom napovie, prečo dotyčný autor zverejnil svoj názor na blogu, a nie v ústavnej sťažnosti. ÚS 22/00 nález zo 4. januára 2001: „...čl. 30 ods. 4 zakladá právo pre občanov jednotlivcov. Napadnutý § 41 ods. 2 písm. b) a c) volebného zákona sa týka politických strán a ich koalícií, a preto nemôže byť v rozpore s čl. 30 ods. 4 ústavy, ktorý zakladá práva pre občanov jednotlivcov. Generálny prokurátor argumentoval aj účelom uzatvárajúcej klauzuly a primeranosťou použitia ustanovení volebného zákona o politických stranách na koalície, ktorá je zakotvená v jeho § 17 ods. 2.“ Vo svojom rozhodnutí pokračuje ÚS SR: „Podľa článku 30 ods. 4 ústavy, ktorý ustanovuje, že „občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným ... funkciám“, nositeľom práva na rovnaký prístup k verejným funkciám sú iba jednotliví občania, a nie aj politické strany; preto možno uvažovať o jeho porušení iba vo vzťahu k občanom, a nie aj k politickým stranám.“ Ďalej ústavný súd neodmieta ovplyvňovanie politickej súťaže: „Zákonodarca preto pri vytváraní podmienok pre jednotlivé politické strany a koalície vo volebnej súťaži môže vytvoriť nerovnaké podmienky pre legitímne vytvorené nerovnaké subjekty s cieľom vyvažovať rovnosť šancí pre jednotlivých kandidátov.“ Myslím, že akákoľvek moja ďalšia právna analýza by bola zbytočná, prípadne celé rozhodnutie je možno si prečítať tu.

 

Súčasný volebný systém možno považovať za jeden z najlepších pre naše podmienky, odráža mienku obyvateľstva, teda toho, ktoré sa zúčastní volieb, ale otázkou zavedenia povinnej voľby sa tu zaoberať nechcem. Volebné náklady, ktoré so sebou kandidatúra prináša, majú myslím si len dobrý efekt na fungovanie politického procesu, 5% kvórum je absolútne legitímne, nakoľko zabraňuje vstupu do politiky stranám s nižšou podporou verejnosti. Vysvetlenie je pomerne jednoduché, sú to strany nielen radikálne a extrémistické, často sú to strany so špecifickým programom. Navyše je tu možná hrozba destabilizujúceho účinku týchto strán, nakoľko na presadzovanie svojho programu sa malé strany môžu snažiť využiť svoj vydieračský potenciál – jednoducho buď nám to odhlasujete, alebo necháme padnúť vládu(toto by neplatilo v prípade širokých koalícií, tie sú u nás však skôr výnimkou než pravidlom).

Niekto môže argumentovať napr. Holandskom, v ktorom je kvórum určené na 0,67%, holandská politická kultúra je však o niečom úplne inom, a faktorov prečo tam funguje a u nás by to nefungovalo, je hneď niekoľko, najdôležitejším však je, že v HOL boli do roku 1966 zastúpené všetky segmenty spoločnosti proporčne podľa kľúča(pohlavie, rasa, vierovyznanie...), možno tu teda hovoriť o akejsi tradícií fungovania široko fragmentovaných (nielen) politických elít.

Čo sa týka zvýšenia tohto kvóra pre koalície, čo bolo jadrom článku pána Weissa, plne sa stotožňujem s ÚS. Btw. autor zabudol poznamenať, že Mečiar zaviedol pre 2koal. 10% kvórum, pre 3koal. 15% atď., takže sa tým de facto vytratil zmysel vytvárania koalícií, a bola to práve Palkova reforma, ktorá tieto kvóra upravila do prijateľnej podoby.

No a vstupný poplatok, ktorý platia strany, ak sa chcú zúčastniť volieb, iba demotivuje od volieb niekoho, kto nemá podporu verejnosti(nakoľko ak strana nezíska minimálne 3%, táto kaucia sa jej nevracia). Resp.  k takej situácií by to malo viesť. Preto je pre mňa nepochopiteľná existencia toľkých politických strán. Napriek tomu, že zoznam ministerstva vnútra  je pomerne neprehľadný, ľahko môžeme zistiť, že u nás funguje viac ako 57 politických strán.

Problémom nášho volebného systému je že nereflektuje záujmy regiónov, nakoľko keby sa pozrieme na profil 150 poslancov, veľká väčšina z nich je z BA či KE. To však nemusí a priori prameniť zo zle nadstaveného volebného zákona, problémom samotným je spôsob kreovania kandidátskych listín jednotlivých strán. U nás je totiž tradícia formovaná politickými stranami dosť mizivá, nakoľko o samotnej podobe kandidátky väčšinou(!) rozhoduje rýdzo stranícke vedenie, v prípade pána Muftyho dokonca jedna jediná osoba. Preto je teda jasné, že strany nereflektujú potreby regiónov. Avšak stranám nemožno diktovať, ako majú tvoriť samotné kandidátky, a aby na zvoliteľné miesta dávali kandidátov známych z regiónov, prípadne nezávislých.

Tu by pomohla iba samotná reforma systému, konkrétne rozdelenie SVK na viacero volebných obvodov, napr. podľa krajského členenia, počet mandátov pre jednotl. okrsky by som však ponechal voľný, vypočítavaný podľa volebnej účasti. Zároveň by bolo jednoduchšie v takomto systéme umožniť kandidatúru nezávislým osobnostiam, čím by sa naplnila požiadavka vyššej miery proporcionality čo sa týka regionálneho delenia. Bola by tiež naplnená požiadavka odrážania verejnej mienky, nakoľko iba pri 8 obvodoch by nedochádzalo k tak radikálnemu prepadu hlasov ako vo väčšinovom volebnom systéme.

 

Všetky tieto pravidlá majú nejaký zmysel. Primárnym cieľom volieb je generovať akcieschopnú vládu – práve preto sú tu tieto podmienky, ktoré zabezpečujú pomerne stabilný systém – načo by boli voľby, ktoré by síce umožnili jednotlivcom presadiť sa, no samotný systém by fungoval len veľmi ťažko.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?